Psychiatrická starostlivosť v Slovenskej republike v roku 2020

Bratislava, 24. september 2021 – Za rok 2020 pribudlo v psychiatrických ambulanciách vyše 61 tisíc pacientov, ktorým bola prvý krát diagnostikovaná duševná porucha. U mužov si najviac hospitalizácií vyžiadali poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu. Ženy boli najčastejšie prijímané do ústavnej psychiatrickej starostlivosti s diagnózou afektívne poruchy.
 
Ambulantná psychiatrická starostlivosť
V psychiatrických ambulanciách bolo v minulom roku vyšetrených 364 464 osôb (212 953 žien a 151 511 mužov) s diagnostikovanou psychickou poruchou.
Najčastejším dôvodom ambulantnej liečby boli afektívne poruchy (32,6 % zo všetkých vyšetrených osôb). Nasledovali neurotické stresom podmienené a somatoformné poruchy (25,7 % osôb) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (19,6 %). Pri všetkých troch uvedených skupinách ochorení mali prevahu ženy. Muži výrazne, viac ako 3-násobne, dominovali pri poruchách psychického vývinu a poruchách psychiky a správania zapríčinených užívaním alkoholu a psychoaktívnych látok.


Najvyšší počet pacientov s psychickou poruchou evidovali ambulancie v Bratislavskom (802,0 osôb/10 000 obyvateľov kraja), Banskobystrickom (721,4/10 000), Košickom (720,9/10 000) a Prešovskom kraji (719,7/10 000).
Celkový počet pacientov s diagnostikovanou psychickou poruchou prvýkrát v živote (61 030 pacientov; 33 594 žien a 27 436 mužov) klesol vlani o 11,3 % oproti predchádzajúcemu roku. Tento pokles však pravdepodobne súvisí s pandemickým rokom 2020, kedy bol prístup k zdravotnej starostlivosti čiastočne obmedzený.
Novodiagnostikovaní pacienti boli najčastejšie liečení pre neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (17 765 pacientov; 32, 5 osôb /10 000 obyvateľov), organické duševné poruchy vrátane symptomatických (14 553 pacientov; 26,7 osôb/10 000 obyvateľov) a afektívne poruchy (11 737 pacientov; 21,5 osôb /10 000 obyvateľov).
 
Najviac prípadov psychiatrických diagnóz diagnostikovaných prvýkrát v živote bolo evidovaných u seniorov nad 75 rokov (285,3 osôb/10 000 obyvateľov danej vekovej skupiny), ďalej vo vekových skupinách 45 – 59 rokov (117,9/10 000) a 60 – 74 rokov (114,9/10 000).
 

Ústavná psychiatrická starostlivosť
Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo v roku 2020 pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených 36 862 hospitalizácií (67,5/10 000 obyvateľov), muži tvorili 55,9 %. V dôsledku pandémie COVID-19 a prijatých opatrení v poskytovaní zdravotnej starostlivosti bolo v roku 2020 evidovaných o 7 208 hospitalizácií menej ako v roku 2019. Z celkového počtu hospitalizácií bola takmer 1/3 pacientov hospitalizovaná prvýkrát v živote.
 
Najviac hospitalizácií, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, si vyžiadali poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, ktoré predstavovali 25,0 % zo všetkých hospitalizácií. Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (20,7 %), organické duševné poruchy vrátane symptomatických (15,0 %) a afektívne poruchy (14,3 %).
 V publikačných tabuľkových výstupoch (xlsx, ods) je tento graf uvedený pod označením G 1 (hárok G1_G2).
 
Po prepočte hospitalizácií na počet obyvateľov podľa pohlavia boli v minulom roku viac hospitalizovaní muži (77,3/10 000 mužov) ako ženy (58,2/10 000 žien). Najvýraznejšia prevaha mužov (26,4/10 000 mužov; 7,8/10 000 žien) bola zaznamenaná pri hospitalizáciách s poruchou psychiky a správania zapríčinenej užívaním alkoholu. Pri druhej najčastejšej skupine diagnóz schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi taktiež mierne prevažovali muži (14,5/10 000 mužov; 13,5/10 000 žien).
Ženy boli častejšie hospitalizované s diagnózami afektívne poruchy (12,2/ 10 000 žien; 7,0/10 000 mužov) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (11,1/10 000 žien; 9,1/10 000 mužov).
 

Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie s psychiatrickou diagnózou hospitalizovaní slobodní muži (57,9 %) a slobodné ženy (36,3 %). Podľa pracovného stavu a pohlavia sa najviac hospitalizácií týkalo nezamestnaných mužov (28,1 %) a žien starobných dôchodkýň (29,0 %). Vzhľadom na vzdelanie bol najvyšší počet hospitalizácií pri mužoch so stredoškolským vzdelaním bez maturity (35,7 %) a pri ženách so stredoškolským vzdelaním s maturitou (31,2 %).
 
Do konca roka 2020 bolo ukončených 34 975 hospitalizácií, z toho 107 hospitalizácií skončilo úmrtím (z nich 2 samovraždou). Po prepustení z ústavnej psychiatrickej starostlivosti väčšina pacientov (87,7 %) pokračovala v ambulantnej liečbe. Takmer 11 % pacientov bolo prepustených do ďalšej ústavnej starostlivosti.
 
Najviac hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami (podľa územia trvalého bydliska pacienta) bolo v Košickom kraji (93,5/10 000 obyvateľov kraja), Trenčianskom (74,0/10 000) a Bratislavskom kraji (66,1/10 000).
 
Podrobnejšie údaje k tejto téme sú obsiahnuté v štatistických výstupoch a v správe k publikovaným výstupom.