Ivan Špáni, EUROREPORT plus, jún 2007
Kedy sa aj v zahraničí bude môcť pozrieť lekár do našej zdravotnej dokumentácie? Riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií Peter Herc, ktorý má v náplni práce informatizáciu zdravotníctva, hovorí o tom v rozhovore, ktorý s ním viedol publicista Ivan Špáni.
Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré vzniklo vlani z Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky má okrem iného pôsobiť ako koncepčný, administratívny a výkonný orgán a kompetenčné centrum pri riešení informatizácie zdravotníctva. Čo to zmenilo na náplni vašej práce a aké nové úlohy vášho centra súvisia s nástupom novej vlády?Nezanedbateľnou úlohou je aj spoluúčasť v dôležitých medzinárodných eHealth inštitúciách. Ďalšou náplňou sú štandardy informačnej sústavy zdravotníctva, zdravotnícka štatistika a po prebratí Lekárskej knižnice aj knižničná činnosť. V súvislosti s nástupom novej vlády došlo k ďalšiemu zvýrazneniu potreby informatizácie zdravotníctva, a tým aj zdôrazneniu postavenia NCZI.
Ktoré sú hlavné úlohy a kľúčové princípy a priority koncepcie informatizácie zdravotníctva?
Pre najbližšie roky je to vytvorenie Národného zdravotného informačného systému a vytvorenie Národného zdravotného portálu s potrebnou infraštruktúrou. Nevyhnutným na zabezpečenie informatizácie zdravotníctva bude aj dobudovanie už existujúcich informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a systémov verejného zdravotníctva, integrácií riešení, čoho základným predpokladom bude štandardizácia.
Hovorí sa projektoch elektronickej zdravotnej dokumentácie, elektronickom predpisovaní liekov, elektronických liekových knižkách...
Ktoré projekty sa ako prvé dostanú do praxe?
To nie je také jednoduché. Najskôr treba na to stanoviť a zabezpečiť ľudské i finančné zdroje. Zatiaľ sme v štádiu čiastkových analýz a prípravy akčných plánov.
Najďalej sme pokročili v tvorbe informačného systému zdravotníckych indikátorov. Základom prístupu však nie je iba mať projekt, ale orientovať celé myslenie na princípy informatizácie, vytvorenie priaznivého prostredia.
Zásadným problémom pre zabezpečenie informatizácie zdravotníctva je používanie štandardov ako nevyhnutného predpokladu pre interoperabilitu informačných systémov s národným informačným systémom, ale aj systémami na nadnárodnej úrovni. Európska únia tlačí na to, aby sa informatizácia zdravotníctva urýchlila. Predstava je taká, že lekár nášho pacienta pri jeho pobyte v zahraničí bude mať prístup k informáciám národného informačného systému o ňom, takže bude môcť urobiť také liečebné opatrenia, ktorými ho neohrozí a poskytnúť mu efektívnu liečbu. Bude však treba zladiť systémy a postupy 27 štátov.
Je nevyhnutné, aby sa všetky potrebné informácie o pacientovi dali spracovať v jednotnej forme. Ako národný koordinátor musíme dbať, aby sa údajová základňa od jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tak zbierala, aby sa údaje dali vyhodnotiť a používať.
Kedy môžeme predpokladať, že informačné systémy v zdravotníctve budú prepojené do integrovaných celkov a takéto prepojenie pôjde až k občanovi, pacientovi? Kedy začnú ambulantní lekári predpisovať recepty elektronicky?
Tu je ťažká odpoveď. Minimálne treba dosiahnuť konsenzus všetkých zainteresovaných strán (štátnych inštitúcií, orgánov EÚ aj súkromného sektora) s využitím všetkých zdrojov, ktoré sú k dispozícii. NZIS zahrnuje aj elektronickú preskripciu a medikáciu, elektronický chorobopis elektronickú zdravotnú dokumentáciu, internetovú zdravotnú knižku, telemedicínu, ako aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia, aby sa zdravotníctvo priblížilo k pacientovi a skvalitnilo starostlivosť o pacienta. Prvé pozitívne výsledky z národného zdravotníckeho informačného systému v prípade optimálneho postupu je možno očakávať do 2 - 3 rokov.
Ste inštitúciou, ktorá zabezpečuje zdravotnícku štatistiku a údaje o zdravotníctve za celú Slovenskú republiku. Zo štatistiky viete vyčítať, či sa robí viac alebo menej určitých dôležitých výkonov v zdravotníctve, či sa zvýšila výkonnosť zdravotníctva?
Meranie efektivity a výkonnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti je zložitý problém, ktorého metodika pre Slovensko sa v súčasnosti rozpracúva. Zatiaľ by bolo predčasné robiť nejaké závery. Určite možno povedať, že v mnohých oblastiach k zvýšeniu výkonnosti prichádza.
Sledujeme hlavne návštevnosť pacientov, nie množstvo výkonov. Tieto údaje podrobne sledujú zdravotné poisťovne. V roku 2005 bolo 67,087 mil. ambulantných vyšetrení (návštev u lekára), čo je menej ako v predchádzajúcich rokoch.
A potom ako sa zrušili dvadsať a päťdesiatkorunové poplatky?
O tom ešte nie sú známe údaje, pretože za rok 2006 sa vyhodnocujú.
Zlepšuje sa hospodárnosť vynakladania finančných prostriedkov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti?
Hodnotenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti si robia zdravotné poisťovne samostatne. Našou úlohou je v podstate zabezpečiť zber údajov a ich predspracovanie, ich vyhodnocovanie robí ministerstvo zdravotníctva.
V podstate môžeme konštatovať, že sa zlepšuje ambulantná starostlivosť, čo sa odráža na znižovaní počtov hospitalizovaných osôb. Dôležitú úlohu tu zohráva aj jednodňová chirurgia. Priemerný čas ošetrenia sa v nemocniciach a odborných liečebných ústavoch skrátil na 8,9 dňa oproti 10 dní v roku 2000. V roku 2005 došlo aj k zníženiu počtu hospitalizovaných na 995 426 pacientov. Tento trend vedie k znižovaniu nákladov.
U vás sa sústreďujú aj údaje o zamestnancoch a mzdových prostriedkoch. Teda o predmete častých sporov. Ako to teda je s mzdami v zdravotníctve naozaj?
Sústreďujeme iba údaje o mzdových prostriedkoch od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí nie sú v súkromnom sektore. Priemerná mzda vrátane odmien za pracovnú pohotovosť v roku 2006 predstavuje
17 340 Sk čo je viac ako trojnásobok priemernej mzdy v roku 1994 a má vzostupnú tendenciu. Priemerná mzda lekárov vrátane odmien za pracovnú pohotovosť v roku 2006 predstavuje 34 519 Sk a sestier 16 382 Sk.
Aká je pravda o klesajúcom počte zdravotníckych pracovníkov?
Podľa našich sledovaní v období 2000-2005 došlo k zníženiu počtu zdravotníckych pracovníkov približne
o 10-tisíc. V roku 2005 pracovalo v zdravotníctve 73 472 zdravotníckych pracovníkov. Z toho bolo 16 318 lekárov, 2 870 zubných lekárov a 32 319 sestier. Sestier ubudlo od roku 2000 o 8-tisíc. Ešte výraznejší pokles bol u iných zamestnancov (napr. technicko-hospodárskych pracovníkov, robotníckych povolaní ap.), kde bol pokles približne až o 12-tisíc pracovníkov. Z 34- tisíc ich v roku 2005 zostalo 25 357.