Psychiatrická starostlivosť v Slovenskej republike v roku 2019

Bratislava, 9.10.2020 – Z najnovšej štatistiky venovanej duševnému zdraviu obyvateľov Slovenska vyplýva, že v minulom roku pacienti vyhľadali psychiatrické ambulancie najmä kvôli afektívnym poruchám. Najčastejším dôvodom pre hospitalizáciu bola porucha psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu. Najvyšší počet hospitalizácií podľa trvalého bydliska pacienta bol v Košickom kraji.
 
Ambulantná psychiatrická starostlivosť
V psychiatrických ambulanciách bolo v roku 2019 uskutočnených 1 878 043 vyšetrení s diagnostikovanou psychickou poruchou, čo predstavuje nárast o 1,4 % oproti predchádzajúcemu roku. Celkovo bolo vyšetrených 393 920 pacientov (228 049 žien a 165 871 mužov), čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 2,6 %.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch boli afektívne poruchy (dg. F30.0 – F39) aj v roku 2019 najčastejším dôvodom ambulantnej liečby (31,5 % všetkých vyšetrených osôb). Nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (dg. F40.0 – F48.9), ktoré sa týkali 25,5 % osôb. Organické duševné poruchy vrátane symptomatických (dg. F00.0 – F09) tvorili 19,2 % zo všetkých vyšetrených osôb. Pri všetkých troch uvedených skupinách diagnóz prevažovali ženy oproti mužom. Muži výrazne, viac ako 3-násobne, dominovali pri poruchách psychického vývinu (dg. F80.0 – F89) a poruchách psychiky a správania zapríčinenej užívaním alkoholu a psychoaktívnych látok (dg. F10.0 – F19.9) a takmer 2-násobne pri poruchách správania a emočných poruchách so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania (dg. F90.0 – F98.9).
 

Najvyšší počet pacientov so stanovenou diagnózou evidovali ambulancie v Banskobystrickom (863,0 pacientov na 10 000 obyvateľov kraja), Bratislavskom (843,3/10 000) a Prešovskom kraji (796,7/10 000).
Počet pacientov s diagnostikovanou psychickou poruchou prvýkrát v živote (68 839 pacientov) klesol o 2,2 % oproti roku 2018. Najčastejšie boli v 29,3 % prípadoch diagnostikované neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (dg. F40.00 – F48.9), ďalej organické duševné poruchy vrátane symptomatických (dg. F00.0 – F09) v 24,3 % prípadoch a afektívne poruchy (dg. F30.0 – F39) u 18,6 % pacientov.
Dlhodobo narastajúci trend vykazujú poruchy psychického vývinu (dg. F80.0 – F89), kam sa zaraďujú aj poruchy autistického spektra, kde bolo v ambulantných zariadeniach v roku 2019 novodiagnostikovaných 1 447 prípadov s prevahou mužov.
 
Skupina diagnóz poruchy príjmu potravy (dg. F50.0 – F50.9), bola v roku 2019 novodiagnostikovaná v 333 prípadoch (292 žien, 41 mužov). Medzi novodiagnostikovanými ženami bola najviac zastúpená veková skupina 15 – 19 rokov (33,2 % prípadov), ďalej skupina 20 – 29 rokov (25,0 % prípadov) a pacientky mladšie ako 14 rokov tvorili 23,9 % prípadov. Medzi mužmi prevládala veková kategória chlapcov do 14 rokov (46,3 % prípadov) a skupina 20 – 29 rokov (19,5 % prípadov).
 
Ústavná psychiatrická starostlivosť
Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo roku v 2019 pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených 44 070 hospitalizácií, z toho muži tvorili 55,8 %. Z celkového počtu hospitalizácií tretina pacientov bola prijatá prvýkrát v živote.
 
Najviac hospitalizácií (26,5 %) si vyžiadala porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu (dg. F10) s výraznou prevahou mužov. Druhou najčastejšou diagnózou hospitalizovaných pacientov (18,8 %) bola schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (dg. F20 – F29) s približne rovnakým zastúpením oboch pohlaví. Nasledovali organické duševné poruchy vrátane symptomatických (15,0 %, dg. F00 – F09) s prevahou žien.
 

Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie hospitalizovaní slobodní muži (56,8 %) a slobodné ženy (35,3 %). Podľa pracovného stavu sa najviac hospitalizácií týkalo nezamestnaných mužov (27,6 %) a žien starobných dôchodkýň (29,7 %). Vzhľadom na vzdelanie bol najvyšší počet hospitalizácií pri mužoch so stredoškolským vzdelaním bez maturity (36,1 %) a pri ženách so stredoškolským vzdelaním s maturitou (30,5 %).
 
Vzhľadom na dlhodobý vývoj v poslednom desaťročí prichádza k výraznejšiemu nárastu hospitalizácií počítaných na 10 000 obyvateľov v danom veku vo vekovej skupine 15 – 19 rokov, kde stúpol počet hospitalizácií o 40,5 %. Rast pozorujeme aj u 20 – 29-ročných (o 17,3 % oproti roku 2009) a u 60 – 74-ročných (o 8,8 % oproti roku 2009).
 

Z počtu všetkých hospitalizácií v roku 2019 bolo podľa územia trvalého bydliska pacienta najviac hospitalizácií v Košickom kraji (112,6/10 000 obyvateľov), nasledoval Trenčiansky (86,7/10 000 obyvateľov) a Prešovský kraj (84,8/10 000 obyvateľov).

Do konca roka 2019 bolo ukončených 41 605 hospitalizácií, z nich 103 úmrtím (8 samovraždou). Po prepustení z ústavnej psychiatrickej starostlivosti väčšina pacientov (89,2 %) pokračovala v ambulantnej liečbe. Takmer 9 % pacientov bolo prepustených do ďalšej ústavnej starostlivosti.
 
Podrobnejšie údaje k tejto téme sú obsiahnuté v publikačných tabuľkových výstupoch a správe k publikovaným výstupom.