V kardiologických ambulanciách bolo vlani pravidelne sledovaných takmer 800-tisíc pacientov. Najčastejšou diagnózou zostáva vysoký krvný tlak s 260-tisíc pacientmi, pričom najrýchlejšie stúpa počet ľudí s chronickým zlyhávaním srdca, ktorý sa od roku 2009 takmer strojnásobil. Pri príležitosti Svetového dňa srdca, ktorý si každoročne pripomíname 29. septembra, na to upozorňuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).
Kardiovaskulárne ochorenia sú dlhodobo najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku, každoročne tvoria približne 45 % z nich. Zároveň ide o najčastejšiu príčinu hospitalizácií. V roku 2025 bolo pre choroby obehovej sústavy zaznamenaných 158 412 ukončených hospitalizácií, pričom priemerný vek týchto pacientov bol 68,9 rokov.
Situácia je podobná aj v ambulantnej starostlivosti. Kardiologické ambulancie v roku 2025 zaevidovali 1 564 523 návštev pacientov. V pravidelnej starostlivosti bolo sledovaných 794 065 osôb, čo predstavuje medziročný nárast o 3,5 %. V porovnaní s rokom 2009, keď bolo v sledovaní 467 629 pacientov, ide o 1,7-násobný nárast.
Z hľadiska regionálneho rozdelenia zaznamenali kardiologické ambulancie najviac návštev v Košickom (271 392) a Prešovskom kraji (256 322), najmenej v Trenčianskom kraji (112 686). V Košickom kraji evidovali aj najviac pacientov v pravidelnej starostlivosti (141 102) a tento kraj dominoval aj počte sledovaných detí a mladých ľudí do 24 rokov (22 838).
„Dáta NCZI ukazujú, že počet ľudí sledovaných v kardiologických ambulanciách dlhodobo rastie. Zároveň vidíme rozdiely podľa veku a jednotlivých diagnóz. Úmrtnosť na ochorenia obehovej sústavy výrazne stúpa s vekom a najvyššia je u seniorov vo veku 85 rokov a viac. Muži majú vo väčšine vekových skupín vyššiu úmrtnosť ako ženy, najmä v kategórii 35 až 64 rokov. V najstarších vekových skupinách sa úmrtnosť mužov a žien na kardiovaskulárne ochorenia vyrovnáva,“ uvádza Ing. Martina Vrbiková, riaditeľka odboru reportingu a analýz NCZI.
Srdce trápi najmä seniorov, sledovaných detí a mladých ubúda
Najčastejšou skupinou diagnóz, pre ktoré boli pacienti v roku 2025 sledovaní, zostali hypertenzné choroby. V kardiologických ambulanciách bolo evidovaných 259 815 osôb s rôznymi formami vysokého krvného tlaku. Počet pacientov s hypertenziou každým rokom rastie a oproti roku 2009 stúpol viac ako dvojnásobne. Nasledovali ischemické choroby srdca s 189 646 sledovanými osobami a poruchy srdcového rytmu (183 137 pacientov). Pri týchto diagnózach rovnako zaznamenávame každoročný nárast.
Výrazný dlhodobý rast je badateľný aj pri chronickom zlyhávaní srdca. V roku 2025 bolo v kardiologických ambulanciách sledovaných 62 886 ľudí s touto diagnózou. V porovnaní s rokom 2009, keď ich bolo 22 044, ide o 2,9-násobný počet. Len v roku 2025 zistili lekári chronické zlyhávanie srdca u 12 725 nových pacientov.
Počas minulého roka pribudlo do pravidelného sledovania kardiologických ambulancií 126 152 nových pacientov, čo bolo o 9 660 viac ako v predchádzajúcom roku. Hypertenzné ochorenia boli najčastejšou skupinou diagnóz zistenou prvýkrát v živote. V roku 2025 ju lekári prvýkrát diagnostikovali u 34 608 osôb, čo predstavuje medziročný nárast o takmer 5 %. Najvyššia miera novodiagnostikovaných hypertenzných ochorení bola zaznamenaná u ľudí vo veku 65 a viac rokov.
U mladých do 24 rokov boli v roku 2025 najčastejším dôvodom sledovania v kardiologických ambulanciách poruchy srdcového rytmu, nasledované hypertenznými chorobami. Hypertenzia bola počas roka 2025 novodiagnostikovaná u 1 610 detí a mladých ľudí vo veku do 24 rokov. Dobrou správou je, že práve v tejto vekovej skupine pozorujeme v dlhodobom vývoji pokles počtu sledovaných – oproti roku 2009 ide o 32-percentný úbytok. Vo všetkých starších vekových kategóriách výskyt srdcovo-cievnych ochorení rastie.
Štatistiky pomáhajú aj pri prevencii
Dáta o výskyte kardiovaskulárnych ochorení sú pre lekárov a ďalších odborníkov dôležitým nástrojom. Pomáhajú im pri presnejšom nastavovaní preventívnych programov a zachytávaní varovných trendov. „Štatistika NCZI je najspoľahlivejší zdroj informácií a relevantných údajov, ktoré máme k dispozícii a potrebujeme ich nielen pri hodnotení súčasného stavu, ale aj pri plánovaní ďalšej zdravotnej starostlivosti a preventívnych opatrení do budúcnosti,“ hovorí prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti MUDr. Milan Luknár, PhD., ktorý pôsobí v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb.
Podľa odborníka netreba za rastúcimi číslami kardiologických pacientov vidieť len horší životný štýl, ale aj čoraz lepšiu diagnostiku. „Dôležité je, aby ľudia poznali svoje hodnoty krvného tlaku, cholesterolu a cukru v krvi a keď ich nemajú v poriadku, aby s tým aj niečo urobili – zdravšie sa stravovali, viac sa hýbali, prestali fajčiť a piť alkohol a ak je to možné, aby sa vyhýbali znečistenému ovzdušiu, ktoré je spolu s vysokou hladinou hluku v mestách ďalším významným rizikovým faktorom pre vznik kardiovaskulárnych ochorení.“
Najväčší priestor pre zlepšenie vidí kardiológ v zachovaní kontinuity starostlivosti a vo zvyšovaní zdravotnej gramotnosti obyvateľstva. „Kardiologickí pacienti sú veľmi dobre riešení v nemocniciach, ale máme dlhé čakacie doby na kontrolné vyšetrenia u kardiológov a iných špecialistov. Ľudia by sa mali zároveň viac zaujímať o svoj zdravotný stav a dodržiavať prípadnú predpísanú liečbu. Dôležité je, aby pochopili, ako významne môžu ochorenia srdca a ciev skracovať a znepríjemňovať život,“ uzatvára Milan Luknár.
Dáta o činnosti kardiologických ambulancií vychádzajú z Ročného výkazu o činnosti kardiologickej ambulancie, ktorého zber a spracovanie zabezpečuje NCZI. V roku 2025 vykázalo činnosť 336 ambulancií, pričom návratnosť zberu dosiahla 83,9 %. Údaje o hospitalizáciách pochádzajú z Hlásenia o prijatí do ústavnej starostlivosti.
Kompletné štatistické prehľady o kardiológii, hospitalizáciách a úmrtnosti sú verejnosti dostupné na oficiálnom webe v sekcii
Štatistické výstupy NCZI.