Zdravý štart – Zdravie a starostlivosť o tehotné ženy a batoľatá v Európe v roku 2010
Viac ako 5 miliónov žien v európskych krajinách privádza na svet bábätká. Bremeno chorobnosti a úmrtnosti v perinatálnom období – tehotenstvo, pôrod a popôrodie – stále znepokojuje Európu. Zdravé tehotenstvo a batolenie poskytuje dlhotrvajúce výhody tým, že predchádza úmrtiam a postihnutiam v detstve a znižuje riziká chronických ochorení dospelých ako je diabetes a hypertenzia.
Európska Správa o perinatálnom zdraví vydaná projektom EURO-PERISTAT je najobsiahlejšia správa o zdraví a starostlivosti o tehotné ženy a batoľatá v Európe a spája údaje 26 členských štátov Európskej Únie spolu s Islandom, Nórskom a Švajčiarskom z roku 2010. Správa prezentuje údaje o úmrtnosti, nízkej pôrodnej hmotnosti a predčasného pôrodu zároveň s údajmi o zdravotnej starostlivosti a materských charakteristikách, ktoré môžu ovplyvniť výsledok gravidity. Ilustruje tiež rozdiely v spôsobe ako sú údaje zbierané a ako rozdiely ovplyvňujú porovnania medzi krajinami.
Európska správa o perinatálnom zdraví obsahuje tiež údaje z dvoch ďalších európskych projektov: Pozorovanie mozgovej obrny v Európe (SCPE) a Európske sledovanie vrodených anomálií (EUROCAT). Projekt EURO-PERISTAT je spolufinancovaný Zdravotným programom Európskej komisie DG SANCO, ktorá tiež poskytuje zdroje pre SCPE a EUROCAT.
Zdravotné výstupy
Fetálna, novorodenecká a dojčenská úmrtnosť sa v rokoch 2004 až 2010 v Európe znížila.
- Fetálna, novorodenecká a dojčenská úmrtnosť klesla približne o 20%.
- Pokles sa najviac prejavil v krajinách s vyššou mierou úmrtnosti v roku 2004 (vrátane Dánska, Talianska a Holandska pre fetálnu úmrtnosť a Estónska, Litvy a Lotyšska pre novorodeneckú úmrtnosť).
- Fetálna, novorodenecká a dojčenská úmrtnosť klesla aj niektorých krajinách s veľmi nízkou úmrtnosťou v roku 2004 (vrátane Slovinska, Fínska, Česka a Rakúska), pričom tento pokles ukazuje, že ďalšie zníženie je možné.
Ústup úmrtnosti neznížil rozdiely medzi európskymi krajinami.
- Fetálna mortalita od 28 a viac týždňov tehotenstva sa pohybuje od 2.0 na 1000 živo a mŕtvo narodených v Česku a na Islande do 4.0 a viac na 1000 vo Francúzsku, Lotyšsku, v regióne Brusel a v Rumunsku. Krajiny Spojeného Kráľovstva mali tiež relatívne vysokú mieru fetálnej úmrtnosti.
- Novorodenecká mortalita sa vyskytuje od 1.2 na 1000 živých pôrodov na Islande a 1.5 na 1000 vo Fínsku a Švédsku po 4.5 na 1000 na Malte a 5.5 na 1000 v Rumunsku.
- Dojčenská mortalita je od 2.3 na 1000 živých pôrodov na Islande a vo Fínsku až po 5.5 na Malte, 5.7 v Lotyšsku a 9.8 v Rumunsku.
Miera predčasných pôrodov bola zachovaná alebo poklesla v mnohých krajinách.
Predchádzajúce správy, vrátane novej štúdie od skupiny EURO-PERISTAT objavili nárast v celkových mierach predčasných pôrodov počas posledných 15 rokov. Paradoxne, spracované údaje v publikácii za rok 2010 naznačujú, že tento rast sa mohol v niektorých krajinách zastaviť. Ak porozumieme, prečo sa tieto miery stabilizovali, či znížili v niektorých krajinách, potom môžeme pomôcť tvarovať zdravotnú politiku v krajinách, kde tieto miery naďalej rastú.
Európske registre vrodených anomálií (v sieti EUROCAT) zaznamenali celkovú prevalenciu hlavných vrodených anomálií 25,5 na 1000 pôrodov v rokoch 2006-2010.
Prevalencia medzi živonarodenými bola 20.9 na 1000 pôrodov. Extrapolované na EU-27, toto reprezentuje asi 112 000 postihnutých živých pôrodov. Hoci väčšina plodov postihnutých vrodenou anomáliou prežije prvý rok života, tieto anomálie sú hlavnou príčinou fetálnych a novorodeneckých úmrtí. Celková miera perinatálnej mortality spojená s vrodenou anomáliou bola 0.81 na 1000 pôrodov. Miera ukončenia tehotnosti pre anomáliu plodu sa mení medzi regiónmi a krajinami od 0 do 10.5 na 1000 pôrodov. Rok 2010 ukázal mierne poklesy v prevalencii nechromozomálnych anomálií vrátane defektov miechy a vrodených srdcových porúch a nárast niektorých vrodených porúch vrátane Downovho syndrómu a gastroschízy.
Mozgová obrna ročne postihuje jedného z 500 novorodencov.
Populačné registre naprieč Európou naznačujú pokles miery mozgovej obrny u detí narodených s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo s menším gestačným vekom.
Materské úmrtia sú v Európe ojedinelé, ale je rozšírené aj ich podhodnotenie.
Miera materských úmrtí (MMR) sa pohybuje od 3 na 100 000 (v Estónsku, Taliansku, Rakúsku a Poľsku) ku viac ako 10 na 100 000 živých pôrodov (Lotyšsku, Maďarsku, Slovinsku, Slovensku a Rumunsku). Hoci pozoruhodné variácie pochádzajú z veľmi malých čísiel úmrtí, existujú dôkazy, že materské úmrtia odvodené z rutinných štatistických systémov sú podhodnotené. Toto by sa malo preskúmať najmä v krajinách, kde sú miery veľmi nízke.
CHARAKTERISTIKY RODIACICH ŽIEN
Niektoré rizikové faktory vzrástli, iné klesli. Úroveň rizík sa medzi krajinami líši.
- Viacnásobné tehotenstvá: Miera viacnásobných tehotenstiev sa v Európe veľmi líši. Od nízkych hodnôt 9 až 13 na 1000 žien so živo aj mŕtvo narodenými v Rumunsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku až do 20 na 1000 v Bruseli, Česku, Dánsku, Cypre, Španielsku, a Malte. Hodnoty však stúpali v 20 z 23 krajín, ktoré poskytli údaje o tomto indikátore v oboch časových úsekoch. Bábätká z viacpočetných pôrodov sa 10-krát častejšie rodia predčasne ako jednotlivci a v dôsledku toho je u nich vyššie riziko novorodeneckých a dojčenských úmrtí.
- Materský vek: Od roku 2004 sa priemerný vek rodiacich žien v Európe zvýšil, ale podiel matiek 35 a viacročných kolíše v krajinách medzi 10.9% v Rumunsku a 34.7% v Taliansku. Pôrody matiek mladších ako 20 rokov sú nezvyklé (2% a menej v mnohých krajinách), avšak v niektorých krajinách počítajú v tejto vekovej skupine aj viac ako 5% pôrodov (Veľká Británia, Maďarsko, Lotyšsko, Malta, Slovensko a Rumunsko.
- Fajčenie počas tehotenstva: Porovnanie výstupov z krajín, ktoré mali tieto údaje dostupné, ukazujú pokles počtu fajčiacich žien v tehotenstve. V mnohých krajinách však viac ako 10% žien v tehotenstve neprestane fajčiť. Krajiny s najväčším podielom tehotných fajčiarok boli: Španielsko (údaje z Katalánska – 14.4%), Francúzsko (17.7%) a Veľká Británia, vrátane Škótska (19%), Walesu (16%), Severného Írska (15%). Jedenásť krajín nemalo údaje k tomuto indikátoru.
- Nízka hmotnosť, nadhmotnosť a obezita: Údaje o indexe telesnej hmotnosti pred graviditou sme zbierali prvýkrát v tejto správe, hoci 18 krajín tieto údaje nemá. V mnohých krajinách je viac ako 10% tehotných žien obéznych, pričom najviac vykázalo belgické Valónsko (13.6%), Nemecko (13.7%) a Škótsko (20.6%).
ZDRAVOTNÉ SLUŽBY
Miera pôrodov sekciou sa vo väčšine krajín medzi rokmi 2004 a 2010 zvýšila.
S výnimkou Fínska a Švédska, kde hodnoty klesali. Nárasty sa šírili od 0.2% v Taliansku až po viac ako 7% v Litve, Slovensku a Poľsku. Vo všeobecnosti najviac sekcie vzrástli v krajinách strednej a východnej Európy a v Nemecku a Rakúsku.
Praktiky spojené so sekciami sú nekonvergentné.
Počet vykonaných sekcií v roku 2010 sa pohyboval od 52.2% na Cypre, 38.0% v Taliansku, 36.9% v Rumunsku a 36.3% v Portugalsku k menej ako 20% v Holandsku, Slovinsku, Fínsku, Švédsku, Islande a Nórsku. Rozdiely v rizikových faktoroch pre cisársky rez ako sú materský vek a parita neprispievajú k vysvetleniu týchto veľkých rozdielov. Veľký počet sekcií spomedzi krajín s vysokým podielom starších rodičiek uvádzajú Taliansko a Portugalsko, pričom v Holandsku a Fínsku, ktoré majú rovnako vysoký podiel starších rodičiek, ich bolo menej.
5 až 6% pôrodov nastáva po využití niektorej formy asistovanej reprodukcie (ART).
A to napriek tomu, že využitie menej invazívnych procedúr je vo väčšine dátových systémov podhodnotené alebo nie je hlásené vôbec. Pôrodov po oplodnení in vitro (IVF) bolo 2 až 4% zo všetkých pôrodov. Mnoho krajín zavádza pravidlá na predchádzanie viacnásobných tehotenstiev pri asistovanej reprodukcii a pokles počtu dvojčiat pozorovaný v niektorých krajinách – ako Dánsko, Holandsko a Nórsko – môže byť dôsledkom týchto pravidiel. Naproti tomu podstatné nárasty výskytu dvojčiat bol pozorovaný v Taliansku, na Malte, v Luxemburgu, Bruseli a v Čechách, čo by mohlo vyplývať z rozšíreného využívania ART bez jasných návodov.
BUDÚCNOSŤ PERINATÁLNEHO ZDRAVOTNÉHO SPRAVODAJSTVA V EURÓPE
Európske krajiny čelia spoločným výzvam spojeným so zdravím a starostlivosťou o matky a bábätká. Poukazujú na to výsledky tejto aj predchádzajúcej Správy o perinatálnom zdraví. Širokým sprístupnením svojich perinatálnych zdravotných indikátorov pre zdravotníckych pracovníkov, výskumníkov a užívateľov sa EURO-PERISTAT snaží propagovať aktivity založené na dôkaze pre zlepšenie zdravia matky a dieťaťa. Na vybudovanie skutočne udržateľného systému budú potrebné ďalšie činnosti:
Zlepšiť národné kapacity pre perinatálne zdravotné spravodajstvo na to, aby mohli krajiny poskytovať úplnú sadu indikátorov EURO-PERISTAT používajúc vhodné definície ako aj zlepšiť zisťovanie predčasných pôrodov a materských úmrtí. Širšie prepojenie dátových zdrojov, postavených na metódach už používaných v Európe by mohlo priniesť bezprostredné prírastky v monitorovaní perinatálneho zdravia v mnohých krajinách.
Zintenzívniť európsku spoluprácu a šírenie spracovaných údajov. Sieť EURO-PERISTAT na základe týchto údajov uverejnila 20 príspevkov v renomovaných časopisoch. Aj iní výskumníci použili EURO-PERISTAT údaje na výskum perinatálneho zdravia vo svojich vlastných krajinách. Očakávame, že nové údaje za rok 2010 – ktoré umožnia skúmať časové trendy v materskom a dojčenskom zdraví – budú zvýrazňovať hodnotu porovnateľných údajov z európskych krajín.
» Správa o perinatálnom zdraví 2010 (PDF, 8,7 MB)