Bratislava, 20. október 2023 – Z najnovšej štatistiky venovanej duševnému zdraviu obyvateľov Slovenska vyplýva, že v psychiatrických ambulanciách bolo v minulom roku vyšetrených 417 530 pacientov, čo je až o 40 330 osôb viac ako v roku 2021. Psychiatri im najčastejšie diagnostikovali afektívne poruchy a neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy. Psychické choroby boli príčinou takmer 40 000 hospitalizácií. Viac ako štvrtinu hospitalizácií si vyžiadala porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu.
Ambulantná psychiatrická starostlivosť
V psychiatrických ambulanciách bolo v roku 2022 vyšetrených 417 530 osôb (244 263 žien a 173 267 mužov), čo predstavuje medziročný nárast pacientov o 10,7 % (40 330 osôb).
Najčastejším dôvodom ambulantnej liečby boli afektívne poruchy, ktoré boli diagnostikované u 31,4 % zo všetkých vyšetrených osôb. Nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktoré sa týkali 27,2 % osôb a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (19,5 % osôb).
V roku 2022 bola psychická porucha diagnostikovaná prvýkrát v živote 67 147 osobám, čo predstavuje medziročný nárast o 6,4 %. Novodiagnostikovaní pacienti boli najčastejšie liečení pre neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (19 934 pacientov), organické duševné poruchy vrátane symptomatických (15 258 pacientov) a afektívne poruchy (11 870 pacientov).
Najvyšší medziročný nárast počtu novodiagnostikovaných pacientov po prepočítaní na 10 000 osôb danej vekovej kategórie bol zaznamenaný u 15 – 19-ročných (o 18,0 %). Celkovo pribudlo v minulom roku do starostlivosti ambulantných psychiatrov 4 562 pacientov vo veku 15 až 19 rokov, čo je vôbec najvyšší počet novodiagnostikovaných pacientov v tejto vekovej kategórii v sledovanom období od roku 2009.
Ústavná psychiatrická starostlivosť
Psychiatrické oddelenia posteľových zdravotníckych zariadení v roku 2022 zaznamenali 39 944 hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami a poruchami správania.
Najviac hospitalizácií si podobne ako v predchádzajúcich rokoch vyžiadala porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu (26,5 % zo všetkých hospitalizácií). Nasledovali hospitalizácie pacientov so skupinami diagnóz schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (19,9 %), afektívne poruchy (14,5 %) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (14,0 %).
Po prepočte hospitalizácií na počet obyvateľov podľa pohlavia boli viac hospitalizovaní muži (83,9/10 000 mužov) ako ženy (63,7/10 000 žien). Najvýraznejšia prevaha mužov (30,5/10 000 mužov; 8,9/10 000 žien) bola pri hospitalizáciách s poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu. Pri druhej najčastejšej skupine diagnóz schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi taktiež mierne prevažovali muži (15,6/10 000 mužov; 13,6/10 000 žien).
Ženy boli častejšie hospitalizované s diagnózami afektívne poruchy (13,7/ 10 000 žien; 7,4/10 000 mužov) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (11,5/10 000 žien; 8,9/10 000 mužov).
Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie s psychiatrickou diagnózou hospitalizovaní slobodní muži (58,6 % zo všetkých mužov) a slobodné ženy (41,1 % zo všetkých žien). Podľa pracovného stavu sa najviac hospitalizácií týkalo nezamestnaných mužov (28,5 % zo všetkých mužov) a žien starobných dôchodkýň (27,3 % zo všetkých žien).
Najviac hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami (podľa územia trvalého bydliska pacienta) bolo v Košickom kraji (103,8/10 000 obyvateľov kraja), Trenčianskom kraji (84,0/10 000) a Prešovskom kraji (75,2/10 000).