Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) v spolupráci so Štatistickým úradom SR riešil projekt so špecifickou úlohou, zahrnúť do integrovanej štatistiky členských štátov EÚ informácie o zdravotníckej štatistike týkajúcej sa chorobnosti v Slovenskej republike.
Vykonávanie štatistiky verejného zdravia je spojené s Akčným programom Európskeho spoločenstva v rámci úloh v oblasti verejného zdravia 2003 – 2008, ktoré pokrýva zdravotný stav (včítane morbidity), zdravotných determinantov a zdravotníckych zdrojov. Zdravotná štatistika sa zostavuje na báze rozhodnutia pracovnej skupiny Eurostatu pre štatistiku verejného zdravia.
Zámerom Eurostatu je zaviesť celoplošný EÚ systém konzistentnej štatistiky špecifickej chorobnosti podľa ochorenia s pravidelnými hláseniami, ktoré vytvoria časť rutinného zberu údajov. K tomuto cieľu smerovalo viac iniciatív. Výsledkom prác bolo vytvorenie štruktúrovaného zoznamu “Európsky zoznam chorobnosti podľa diagnóz”, ako aj rad odporúčaní na pilotný zber štatistiky chorobnosti podľa vybratých diagnóz sledovaných podľa MKCH10. Počas roka 2006 pracovná skupina vyvinula metodické postupy pre zostavenie štatistiky špecifickej chorobnosti podľa diagnóz a od roku 2007 sa práce sústredili na pilotný zber údajov.
EÚ má veľký záujem o údaje morbidity, ale v súčasnosti neexistuje pravidelné hlásenie o chorobnosti podľa diagnóz ani metodika pre jednotné hlásenia špecifickej chorobnosti. Hlavným cieľom projektu bolo preskúmať použiteľnosť navrhovaného zoznamu chorobností podľa diagnóz a zapojením sa do pilotného zberu naša krajina dostala príležitosť získať a overiť si medzinárodné skúsenosti v oblasti štatistiky chorobnosti.
Vytvorený riešiteľský tím expertov NCZI poskytol odbornú garanciu pri identifikovaní relevantných zdrojov štatistických údajov vznikajúcich v rezorte zdravotníctva, posúdil vhodnosť využitia mimorezortných zdrojov a následne vypracoval set indikátorov s incidenčnými a prevalenčnými prepočtami hodnôt podľa stanovených metodických pravidiel.
Spracovaný výber základných údajov z oblasti stavu chorobnosti obyvateľstva s pevne stanovenou definičnou metodikou, tak vytvoril základňu na obsahovú, kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu dostupnosti zdrojov dát na Slovensku a umožnil odhaliť rezervy, a tak v konečnom dôsledku prispel k možnostiam vytvoriť efektívny systém porovnateľnosti zdravotníckej štatistiky v krajinách EÚ.
Z pilotného vypĺňania sústavy tabuliek pre štandardné vykazovanie chorobnosti z relevantných zdrojov údajov sme sa snažili vyťažiť maximum. Z týchto dôvodov bolo vypracovaných niekoľko analytických a metodických štúdií, ktoré sa zaoberali analýzou štatistických a administratívnych zdrojov údajov a vytvorili prehľad o odchýlkach našich ukazovateľov od definičných hraníc v medzinárodnej klasifikácii.
V nadväznosti na vykonané analýzy bola definovaná potreba vytvoriť analogickú národnú sadu ukazovateľov chorobnosti:
- zjednotením vykazovania vekových skupín a pohlavia,
- úpravou zberu agregovaných dát v štatistických zisťovaniach,
- zadefinovaním možnosti prepojenia ambulantne diagnostikovaných a hospitalizovaných pacientov podľa jednotlivých diagnóz,
- stanovením indikátorov pre meranie incidencie po prípadoch a osobách, periodickej prevalencie a bodovej prevalencie,
- výpočtom vekovo špecifických mier chorobnosti pomocou priamej štandardizačnej metódy na 10 000 obyvateľov s požitím WHO európskej populácie a ich porovnanie s vypočítanou hrubou mierou na 10 000 obyvateľov.
Osobitnú pozornosť bolo potrebné venovať tvorbe nových a aktualizácii existujúcich zdravotných registrov pacientov. Z analýzy vyplynulo, že tieto zdroje poskytujú ucelený prehľad o chorých podľa definovaných diagnóz. V prípade chronických ochorení registre z hľadiska obsahu a účelu poskytli informácie o priebehu, dĺžke, ako aj recidíve ochorenia. Tým umožnili detailnejšie vyhodnotenie starostlivosti o pacienta, liečby i prognózu chorého. Ich štruktúra flexibilne nahradzuje evidenciu pacientov v kartotékach a dispenzároch.
Na základe získaných poznatkov pri identifikovaní najvhodnejších zdrojov dát pre spracovanie štruktúrovaných zoznamov primárnymi údajmi sme zistili potrebu prehodnotiť sledovanie vybraných diagnóz z hľadiska ich špecifikácie na pohlavie (napr. chrípka, dopravné nehody, a pod.). U vybraných diagnóz sme určili viacročnú časovú periódu na výpočet prevalencie. Z dôvodu, že v zdravotníckej štatistike väčšina údajov je zbieraná formou ročných štatistických zisťovaní a v tom prípade je vypočítaná incidencia a periodická prevalencia za daný rok zhodná.
Odporúčaním prehodnotiť za sledovaný rok pri niektorých diagnózach vykazovanie periodickej prevalencie a bodovej prevalencie bolo podmienené faktom, že väčšina dát sledovaných v štatistických zisťovaniach je zbieraná k 31. 12. a z toho dôvodu vieme určiť len point prevalence. Zabezpečiť všetky dáta podľa návrhu do štruktúrovaných zoznamov, by bolo možné len vtedy, ak by všetky diagnózy boli sledované na rodné číslo pacienta formou zdravotných registrov.
Pilotný zber stanovených indikátorov v projekte v značnej miere prispel k príprave komplexnej prestavby formy a k úpravám obsahu štatistických zisťovaní a výsledky projektu sa premietli do prebiehajúceho procesu rekonštrukcie zberu prvotných dát v rezortných štatistických zisťovaniach NCZI.